Transcript · Slovak → Spanish
Concerns Over Ukraine Conflict and NATO
Mañana, y por eso estoy hoy aquí,
viajo a Ucrania, donde mantendré una reunión con
el presidente ucraniano,
el nuevo primer ministro de Ucrania y
habrá toda una serie de primeros ministros europeos.
Señoras y señores, no exagero. Tengo miedo a la guerra.
Y quiero hablar de ello con total seriedad.
Lo que está ocurriendo hoy
en Europa, lo que hoy oímos y vemos, es
que el conflicto militar en Ucrania se ha descontrolado.
Han dejado de cumplirse todas las normas de las operaciones militares, se empieza a
atacar infraestructuras civiles.
Creo que seremos testigos de grandes operaciones
militares en
territorio ucraniano.
Pero a lo que más miedo tengo es a esto,
a la fuerte retórica militar que se oye en Europa.
Parece que los ganadores
del presupuesto de la Unión Europea para los años 2028
a 2034 serán las empresas armamentísticas.
No los ciudadanos, sino las empresas armamentísticas.
Parece que
y lo digo de nuevo con toda seriedad y responsabilidad, a veces existe la tendencia
a sustituir la incapacidad de resolver asuntos, como la migración ilegal, ilegal,
la competitividad, los altos precios de la energía, por
esos discursos belicistas
de «vamos, vamos, vamos a pelear». Por Dios, ¿con quién queremos pelear? ¿Con quién?
¿Pueden imaginar, señoras y señores, que se aplicara el artículo cinco
del acuerdo de la OTAN? ¿Alguien puede imaginarlo?
¿Alguien puede imaginar que nos dijeran que preparáramos
cinco mil soldados, diez mil soldados
y que fueran a pelear a algún sitio? Ni siquiera sabemos con quién, por qué y por
qué motivo.
Por eso
siento que es deber de nosotros, los políticos,
hablar de paz con mucha más frecuencia que nunca.
Por favor, no lo tomen como una frase hecha. La paz no es una frase hecha.
Y hay una frase, que dijo una persona sabia,
que la paz no lo es
todo,
pero sin paz, todo lo demás no es nada.
Porque mientras no haya calma en este país, no construiremos hospitales,
sino que
montaremos tanques.
Si no hay calma en este país, no abordaremos una nueva fuente nuclear
en Jaslovské Bohunice, sino que quizá cavaremos algunas trincheras y
construiremos
algunos búnkeres.
Por favor, no lo subestimen. La situación nunca ha sido tan grave y
tensa,
en cuanto a la posibilidad de un conflicto bélico paneuropeo, como lo es
ahora.
Y es nuestro deber, no porque seamos, no sé,
pacificadores o pacifistas, no.
No deseo que Eslovaquia forme parte de algún
conflicto bélico
por algún artículo cinco. Sí, estamos en la OTAN, lo valoramos,
nos importa la cooperación, el cumplimiento de los compromisos,
pero como presidente del Gobierno haré todo lo posible para que Eslovaquia nunca se vea
arrastrada a un conflicto bélico.
Así que
alegrémonos. Por ahora las cosas funcionan, construimos hospitales,
tenemos un desempleo muy bajo, hacemos dentro de
Eslovaquia todo lo que podemos. Esto puede cambiar así. En un minuto.
¿Basta? Basta,
con que, intencionada o involuntariamente, entre algún dron
y golpee en un país miembro de la OTAN una vivienda
y mate a civiles. Y ya lo tenemos aquí.
Por eso, por favor, prestemos enorme
atención a este tema. Me temo que estamos al límite.
Y no puedo imaginarme en absoluto, por Dios, qué haríamos en este país
si se metiera en algún problema bélico.
Por eso les deseo
a ustedes, estudiantes, que disfruten de quinto y sexto curso
no solo en lo laboral, sino también en lo humano, porque estudiar en la
universidad siempre es muy bonito y agradable.
Deseo que los educadores encuentren pleno apoyo aquí, en Prešov,
en el hospital, en lo referente a los procesos.
Deseo, señora directora, que, cuando vuelva aquí dentro de quizá dos meses
para el día de inspección, veamos otro piso más de este
hospital.
Y deseo que todos estemos sanos y vivos
cuando
este hospital se inaugure para toda Eslovaquia.
Nunca habría creído, una vez más, nunca habría creído
que la palabra más frecuente que usaría en mi vocabulario
sería paz.
No lo habría creído. Así nos enseñaron. Paz por los siglos de los siglos.
¿Conocen esas pancartas del pasado?
Y paz, y paz, y paz para el mundo y cosas así.
Hoy hemos llegado tan lejos que todas estas frases
que considerábamos frases hechas
en los años ochenta y noventa han adquirido
una forma muy seria y humana. Por eso, deseemos,
que haya tranquilidad en este país, que haya tranquilidad.
No, de nuevo, nosotros también cometemos errores. Yo también cometí muchos
errores. Es completamente comprensible. Solo
si ya
se trata de una guerra, entonces creo que se acabó
cualquier cosa relacionada con el desarrollo de este país.
Y espero que mañana por la noche, cuando regrese de Ucrania,
no sea tan escéptico como lo soy ahora, porque después de
la reunión de los presidentes de los países V4, que tuvo lugar la semana pasada en
Bratislava, no dormí esa noche. Cuando escuché lo que
dijo el primer ministro polaco,
cuando escuché lo que dijeron los primeros ministros húngaro y checo y
el primer ministro irlandés, que estaba allí como jefe del Gobierno
que presidía la Unión Europea, no tuve de todo ello
ninguna buena sensación. Así que
amigos, perdónenme, paz, paz.
Lo lamento,
que esté sacando a relucir esta palabra así aquí.
Y no lo demos por sentado. Hoy lo tenemos,
pero mañana puede que no haya nada, absolutamente nada.
Crucemos los dedos
para que todo vaya cada vez mejor y para que los peces gordos, como los llamo yo,
de la política entren en razón, porque a veces siento que ya están perdiendo
la perspectiva y el control de lo que está ocurriendo actualmente en el mundo.
Muchas gracias.
Todo lo mejor.
End of transcript · 942 words · machine translated
Original transcript (Slovak)
Zajtra, aj preto som tu dnes, cestujem na Ukrajinu, kde budem absolvovať stretnutie s ukrajinským prezidentom, s novým predsedom vlády Ukrajiny a bude tam celý rad premiérov z Európy.
Dámy a páni, ja to teraz nepreháňam. Ja sa bojím vojny. A chcem o tom hovoriť s plnou vážnosťou. To, čo sa dnes deje v Európe, to, čo dnes počúvame a vidíme, je, že vojenský konflikt na Ukrajine sa vymkol spod kontroly.
Prestali platiť akékoľvek pravidlá vojenských operácií, začína sa útočiť na civilnú infraštruktúru. Myslím si, že budeme svedkami veľkých vojenských operácií na území Ukrajiny.
Ale čoho sa ja najviac bojím, je to, aké silné vojenské reči sa ozývajú v Európe. Zdá sa, že víťazom rozpočtu Európskej únie na roky 2028 až tridsaťštyri budú zbrojárske firmy.
Nie občania, ale zbrojárske firmy. Zdá sa, a opäť to hovorím s plnou vážnosťou a zodpovednosťou, že niekedy sú tendencie nahrádzať neschopnosť riešiť veci, ako je nelegálna, nelegálna migrácia, konkurencieschopnosť, vysoké ceny energií tým,
že ponúkame také tie bojové reči, že poďme, poďme, poďme sa biť. Preboha, s kým sa chceme biť? S kým? Viete si predstaviť, dámy a páni, že by sa aplikoval článok päť dohody v rámci NATO? Viete si to niekto predstaviť? Viete si niekto predstaviť, že by nám bolo povedané, že pripravte
päťtisíc vojakov, desaťtisíc vojakov a tí sa pôjdu niekde mlátiť. Ani nevieme s kým a prečo a za čo. Preto mám pocit, že je povinnosťou nás politikov
podstatne častejšie hovoriť o mieri ako kedykoľvek inokedy. Prosím, neberte to, to nie je fráza. Mier nie je fráza. A platí jedna veta, ktorú jeden múdry človek povedal, že mier síce nie je všetko,
ale bez mieru je všetko ostatné ničím. Pretože pokiaľ nebude kľud v tejto krajine, tak nebudeme stavať nemocnice, ale budeme montovať tanky. Ak nebude kľud v tejto krajine, tak nebudeme riešiť nový jadrový
zdroj v Jaslovských Bohuniciach, ale budeme možno kopať nejaké zákopy a stavať nejaké bunkre. Prosím, nepodceňujte to. Situácia nikdy nebola tak vážna a vypätá,
pokiaľ ide o možnosť celoeurópskeho vojnového konfliktu, ako to je teraz. A našou povinnosťou je, to nie je nejaký, že sme nejakí, že mirotvorcovia, pacifisti nie. Ja si neželám, aby Slovensko bolo súčasťou nejakého
vojnového konfliktu kvôli nejakému článku päť. Áno, sme v NATO, vážime si to, záleží nám na spolupráci, na plnení záväzkov, ale ako predseda vlády budem všetko pre to robiť, aby nikdy Slovensko nebolo zatiahnuté do vojnového konfliktu.
Takže tešme sa. Zatiaľ veci fungujú, staviame nemocnice, máme veľmi nízku nezamestnanosť, robíme v rámci Slovenska, čo sa dá. To sa môže takto zmeniť. Za minútu. Stačí? Stačí,
aby úmyselne alebo neúmyselne zalietol nejaký dron a trafil v členskej krajine NATO obytný dom a zabil civilistov. A máme to tu. Preto prosím, venujme tejto téme obrovskú pozornosť. Ja sa obávam, že sme na hrane.
A neviem si vôbec predstaviť preboha, čo by sme v tejto krajine robili, ak by sa dostala do nejakých vojnových problémov. Preto želám vám, študenti, aby ste si ten piaty a šiesty ročník užili nielen pracovne, ale aj ľudsky, pretože štúdium na
vysokej škole je vždy veľmi pekné a príjemné. Želám pedagógom, aby našli plnú podporu tu v prešovskej nemocnici, pokiaľ ide o procesy. Želám, pani riaditeľka, aby som, keď sem prídem zase o možno dva mesiace na kontrolný deň, sme zase videli ďalšie poschodie tej
nemocnice a želám si, aby sme všetci boli pritom zdraví a živí, keď táto nemocnica sa bude otvárať pre celé Slovensko. Nikdy by som neveril, ešte raz, nikdy by som neveril,
že najčastejším slovom, ktoré budem používať v mojom slovníku, bude mier. Neveril by som tomu. Tak sme boli naučení. Mier na večné veky. Poznáte to tie transparenty v minulosti? A mier a mier a svetu mier a podobne.
Dnes sme tak ďaleko, že všetky tieto frázy, ktoré sme vnímali ako frázy v osemdesiatych, deväťdesiatych rokoch, sa dostali do veľmi vážnej a ľudskej podoby. Želajme si preto, nech máme v tejto krajine kľud, nech máme kľud.
Nie, znovu, aj my robíme chyby. Aj ja som urobil veľa chýb. Je to úplne pochopiteľné. Len ak už pôjde o vojnu, tak vtedy myslím si, že skončilo čokoľvek, čo je spojené s rozvojom tejto krajiny.
A dúfam, že zajtra v noci, keď sa budem vracať z Ukrajiny, nebudem tak skeptický, ako som skeptický teraz, pretože po stretnutí s predsedami krajín V4, ktoré bolo minulý týždeň v Bratislave, som nespal večer. Keď som počúval, čo hovoril poľský premiér,
keď som počúval, čo hovoril maďarský a český premiér a írsky premiér, ktorý tam bol ako predseda vlády predsedajúcej Európskej únii, nemal som z toho všetkého vôbec dobrý pocit. Takže priatelia, prepáčte, mier, mier.
Mne to je ľúto, že toto slovo takto tu otváram. A neberme to ako samozrejmosť. My ho dnes máme, ale zajtra nemusí byť nič, absolútne nič. Takže držme si palce,
aby to bolo len lepšie a lepšie a aby tí veľkí chlapci, ako ich volám ja v politike, dostali rozum, lebo niekedy mám pocit, že už strácajú prehľad a kontrolu nad tým, čo sa momentálne vo svete deje. Ďakujem pekne. Všetko dobré.